Zo sveta
Lodné spoločnosti varovali, že je priskoro na bezpečné obnovenie plavby cez Hormuzský prieliv, aj napriek sľubom USA a Iránu o jeho opätovnom otvorení po dohode o ukončení vojny na Blízkom východe. Dohoda, oznámená v nedeľu, vzbudila nádej na ukončenie blokády prielivu, ktorým v mierových časoch prechádza pätina svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu. Podľa iránskej agentúry Mehr memorandum medzi oboma krajinami stanovuje „opätovné otvorenie Hormuzského prielivu do 30 dní“. Americký prezident Donald Trump uviedol, že by sa mohol otvoriť už o niekoľko dní. Avšak lodné a námorné združenia tvrdia, že lídri neposkytli dostatok detailov na to, aby lode mohli začať opúšťať prieliv. „Neponúkajú dostatočné informácie o kľúčových aspektoch, ako sú časové harmonogramy a bezpečné trasy,“ uviedol Jakob Larsen, hlavný bezpečnostný dôstojník lodného lobistického združenia BIMCO. Dodal, že bezpečnostná situácia pre lodný priemysel zostáva nestabilná a stále považujú za veľmi rizikové, aby lode začali tranzit. Stovky ropných tankerov a nákladných lodí uviazli v Perzskom zálive od vypuknutia vojny 28. februára. Irán cielil na lode a účtoval poplatky za prechod malého počtu lodí cez prieliv. Trump v nedeľu vyhlásil: „Lode sveta, naštartujte motory. Nech tečie ropa!“, keď oznámil dohodu o zastavení konfliktu. V pondelok uviedol, že naložené ropné tankery sa pohybujú z prielivu, zrejme po trase blízko Ománu. Údaje o lodnej doprave z platforiem ako Kpler v pondelok naznačovali, že prielivom prechádza len niekoľko lodí, vrátane jedného LNG nosiča, čo je podobný prúd ako v posledných mesiacoch vojny. Trump neskôr dodal, že prebieha „lov“ na zabezpečenie odmínovania prielivu a prisľúbil, že bude „úplne otvorený“ od piatka. S dohodou plánovanou na podpis v piatok, námorný riaditeľ Phillip Belcher z asociácie vlastníkov tankerov Intertanko uviedol, že by lode mali postupovať opatrne. Výkonný riaditeľ Tim Wilkins vyzval USA a Irán, aby zabezpečili, že Hormuzský prieliv bude „bez hrozby mín“ položených iránskymi silami počas konfliktu. Nemecká lodná spoločnosť Hapag-Lloyd oznámila, že prehodnocuje svoje rizikové hodnotenie prielivu a je „v úzkom kontakte s príslušnými úradmi“. Dánska lodná spoločnosť Maersk označila dohodu za „pozitívny vývoj“, ale dodala, že je priskoro hodnotiť, ako ovplyvní logistiku a námorné operácie na Blízkom východe. Medzinárodná námorná organizácia uviedla, že spolupracuje s Ománom, Iránom a ďalšími pobrežnými štátmi na bezpečnej trase pre evakuáciu námorníkov z uviaznutých lodí a obnovenie obchodu. Francúzsko a Británia navrhli spoločnú námornú misiu na podporu lodí pri obnovení prechodov. Francis Osborne, vedúci analytiky ropy v agentúre Argus, uviedol, že ukončenie bojov a poplatkov „samo o sebe nebude stačiť na okamžité obnovenie predkrízových tokov komodít“ v zálive, čo by pre vývoz ropy mohlo trvať štyri až šesť mesiacov. Uzavretie prielivu Iránom zastavilo vývoz ropy a kľúčových komodít na svetové trhy, čo zvýšilo cenu ropy a spôsobilo nedostatky. „Európa čaká na letecké palivo a naftu; Ázia čaká na ropu, naftu a LPG (skvapalnený ropný plyn); a Afrika čaká na naftu a benzín,“ povedal Benedict George, vedúci cenotvorby rafinovaných produktov v Arguse. „V Európe nebude okamžitá úľava pre fyzické dodávky, pretože tankery potrebujú štyri až šesť týždňov na dosiahnutie Európy.“