V noci z 13. na 14. apríla 1950 zasiahli represívne zložky totalitného Československa proti mužským kláštorom na Slovensku a v Čechách. Rehoľníkov odviezli do sústreďovacích kláštorov a neskôr do táborov. Táto udalosť, známa ako Akcia K alebo Barbarská noc, sa na Slovensku pripomína ako Deň nespravodlivo stíhaných. Už pred rokom 1948 považovali komunisti vplyv reholí za negatívny a po februárovom prevrate v roku 1948 začali represie. Akcii K predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku, ktorý žiadal lojalitu cirkvi voči vláde. Akciu schválilo predsedníctvo KSČ vo februári 1950. Bezprostrednou prípravou bol proces s desiatimi rehoľníkmi obvinenými z velezrady. Akcia K prebiehala pod vedením ŠtB a zúčastnili sa jej aj príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. V noci z 13. na 14. apríla 1950 vnikli ozbrojené zložky do kláštorov, zadržali rehoľníkov a previezli ich do sústreďovacích kláštorov. Na Slovensku bolo sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí. Nasledovala Akcia K2, ktorá zasiahla zvyšné kláštory. Celkovo bolo postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí. Rehoľníci boli sústredení v kláštoroch v Močenku, Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a Báči. Režim v týchto kláštoroch pripomínal väzenie. Mnohí rehoľníci skončili v táboroch nútených prác a po politických procesoch vo väzení. Po zásahoch proti mužským kláštorom nasledovala Akcia R, ktorá likvidovala ženské rehole. Takmer 2000 rehoľníčok bolo umiestnených do 16 sústreďovacích kláštorov. Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR v roku 1968, ale reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989.