Komunistická strana Kuby schválila významný balík hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré majú otvoriť ekonomiku súkromnému sektoru. Prezident Miguel Díaz-Canel zvolal mimoriadne plenárne zasadanie ústredného výboru, aby reagoval na krízu v zásobovaní, energetike a verejných financiách, ktorú prehĺbila blokáda USA. Cieľom opatrení je oživiť ekonomiku, znížiť centralizáciu a zmenšiť štátny aparát. Reformy reagujú na nedostatok potravín, liekov a pohonných látok, ako aj na infláciu, ktorá znižuje kúpnu silu obyvateľov. Ekonomika Kuby trpí dôsledkami pandémie, poklesu turizmu, sankcií a štrukturálnych problémov. Reforma umožní súkromným firmám, ktoré fungujú od roku 2021, väčší priestor a otvorí nové sektory pre domáci aj zahraničný kapitál. Kubánci žijúci v zahraničí budú môcť investovať za rovnakých podmienok ako obyvatelia ostrova. Ruší sa povinná úloha štátnych podnikov pri exporte a importe, čo umožní súkromným podnikom obchodovať priamo. Poľnohospodári získajú väčšiu flexibilitu a uvoľnia sa reštrikcie na dovoz vozidiel. Plánuje sa zníženie počtu ministerstiev zo 27 na 20, čo prinesie prepúšťanie úradníkov. Reformy budú prebiehať v súlade so socialistickým modelom, no kritici varujú pred možným zvyšovaním cien a sociálnymi rozdielmi. Prezident Díaz-Canel označil reformy za najzásadnejšie zmeny za posledné roky a zdôraznil potrebu prispôsobiť sa tlaku zo strany USA. Premiér Manuel Marrero ubezpečil, že reformy neznamenajú vzdanie sa sociálnej zodpovednosti štátu. Kuba čelí energetickej kríze spôsobenej ropnou blokádou USA, čo vedie k výpadkom elektriny a nedostatku základných potrieb. USA sa snažia dosiahnuť zmenu politického režimu na Kube a zvýšili tlak sankciami. Kubánska vláda vedie diplomatické rokovania s USA na zmiernenie humanitárnych dopadov krízy.