Usmievavá bábika. Tak vyzerá malá Laura (4), ktorá má vo svojom veku len 8 kíl. Narodila sa predčasne v 26. týždni, prežila ako jediné z dvojčiat. Prekonala zlyhanie srdiečka, sepsu a mnoho ťažkostí, čo viedlo k vážnym trvalým diagnózam. Stále nerozpráva, nechodí, nevidí dobre. Napriek všetkým problémom ostáva vysmiata a rozdáva okolo seba radosť. Potrebuje finančne náročné rehabilitácie, ktoré si mladá rodina nemôže dovoliť.
Dievčatko ani netuší, za akých dramatických okolností prišlo na svet. Jej mama Zuzana Ignáczová (29) čakala dvojčatá, no v 26. týždni tehotenstva prišli nečakané komplikácie.
„Maličká Lily, jedno z dvojčiat, bola otočená dole hlávkou a začala tlačiť na pôrodné cesty. Išla som do nemocnice. Urobili mi ultrazvuk a pustili ma, že je všetko v poriadku. Mala som ale veľké bolesti,“ hovorí žena. „Ešte v ten večer sme išli do inej nemocnice. A tam mi už povedali, že Lily neprežila,“ spomína Zuzana na najhoršie chvíle. Musela ihneď podstúpiť sekciu.
Bábätko do dlane
Laura vyzerala napriek všetkému v poriadku.
„Bola také bábätko do dlane, vážila len 920 gramov a merala 33 centimetrov. Dúfali sme, že ďalej pekne dorastie v inkubátore. Ale na druhý deň ju lekári museli resuscitovať, lebo jej prestalo biť srdiečko. U takých nedozretých detí je to pomerne časté. Tam začali všetky naše problémy,“ hovorí mama. Dievčatko malo nedokysličený mozog, čo zanechalo na maličkom organizme nezvratné následky.
Pochybenie lekára?
V opatere neonatológie strávila dlhých päť mesiacov. „Bol to náš druhý domov. Starostlivosť sestričiek aj lekárov bola výborná. Bojovali s nami. Jedno dieťa mi zomrelo. Nevedela som, či druhé vôbec prežije. Mali sme opakovaný pneumotorax, vývod z črievka, otravu krvi, sepsu... Laurinka netolerovala stravu,“ vyratúva problémy statočná mama. Spomína, že práve vtedy zúril Covid. Najhoršie pre ňu bolo, že svoje dievčatko mohla vídať len pol hodinu denne.
Okolie si kládlo otázku, či pri pôrode nedošlo k pochybeniu prvého lekára. No Zuzana sa tým doteraz nechce zaoberať. „Lily mi to nevráti a ani Laure to zdravie nevráti,“ zhodnotila.
Tešia sa z každého drobného pokroku
Lauru prepúšťali domov ako ležiace dieťa s neistou budúcnosťou. Trpí detskou mozgovou obrnou, epilepsiou a má atrofiu očných nervov. „S problémami zafixuje zrak, ale už sa jej lepší očný kontakt. Je veľmi vnímavá a akčná. Dokáže sa pretáčať na bruško. Reaguje úsmevom na známe hlasy. Viem ju nakŕmiť lyžičkou, najradšej má sladké,“ hovorí mama s radosťou o každom drobnom pokroku.
„Hoci má epilepsiu, je to pokojné a veselé dieťa,“ dodáva. Teší sa, že dorástla na 89 centimetrov. Váži 8 kíl, čo zodpovedá zhruba váhe polročného dieťaťa.
Viac radosti do života rodinky vniesol braček Sebastián (3). Prišiel na svet do roka a do dňa po sestričke. Dávno ju už prerástol. „Ešte v nemocnici s Laurou som zistila, že som znovu tehotná. Bolo to nečakané. Dnes sme veľmi radi, že ho máme. Je našťastie zdravé a energické dieťa,“ teší sa Zuzana, ktorej je manžel Lukáš (28) veľkou oporou.
K Laure sa malý - veľký brat správa citlivo, rád ju hladká, pusinkuje a hrá sa s ňou. „Hovorí, že je také naše bábätko,“ prezradila mama.
Bežné cvičenie nestačia
Mladá rodinka zápasí s finančnými problémami. Okrem bežných výdavkov musí pre Lauru zabezpečiť mnoho pomôcok.
„Potrebuje rehabilitačnú stoličku, vertikalizátor a mnoho ďalšieho. Pomôcky sa musia meniť podľa toho, ako dieťa rastie. Teraz nám napríklad poisťovňa schválila invalidný vozík, ale my máme doplatiť 3 500 eur. Potrebovali by sme dofinancovať aj auto,“ vraví mama. Laura okrem toho potrebuje špeciálne rehabilitácie, ktoré poisťovňa neprepláca. Bežné cvičenia jej nestačia.
Cvičiť musí, aby nemala bolesti
Dievčatku najviac pomáha cvičenie DMI metódou (Dynamic Movement Intervention), za ktorou cestuje až do Amal centra pri Prievidzi.
„To je pre nás najlepšie, vidíme aj pokroky. Ak sa dá, chodíme tam každý mesiac. Hodina cvičenia stojí 50 eur, Laura potrebuje dve hodiny denne,“ hovorí Zuzana, ktorá maličkú všade sprevádza. Rehabilitujú aj v Svetielku v Prešove či košickej Liberte. Skúšajú tiež hipoterapiu.
Laura podľa mamy necvičí len preto, aby napredovala. Musí cvičiť, aby sa jej stav nezhoršoval a aby nemala bolesti spôsobené skracovaním šliach.
Liečba kmeňovými bunkami
V zázrak už Ignáczovci prestali dúfať. „Chápem to, že Laurinka už nikdy nebude v poriadku. Zo začiatku som ešte verila, že možno bude,“ vraví obetavá mama zmierene.
„Hlavne nech je s nami doma a nie v nemocnici na hadičkách a prístrojoch. Nesnívame o behaní. Budem veľmi rada, keď ju postavíme na nohy a dokáže s oporou prejsť pár metrov. A keby aspoň slovko mi povedala,“ dúfa. Nádej vidí ešte v liečbe kmeňovými bunkami, ktorá však nie je zadarmo.
Rodinka doteraz len na Laurine cvičenia minula zhruba 40 –tisíc eur. Sú odkázaní na pomoc darcov dvoch percent, nadácií a ďalších dobrých ľudí. Sami by na to nenašli dostatok financií. Ak chcete Lauru podporiť, môžete tak urobiť na tomto čísle účtu.
Prispieť na Laurinu liečbu a pomôcť jej na ceste za pokrokmi môžete prostredníctvom výzvy na stránke ludialudom.sk, ktorá je otvorená do 17. decembra 2026.
Ak preferujete priamu pomoc, rodinu môžete podporiť aj zaslaním finančného príspevku priamo na účet.
SK11 8330 0000 0023 0251 4794
Majiteľ účtu: Ignáczová, Zuzana
Názov účtu: Ignáczová Zuzana - Ignáczová Laura
Viac o jej každodennom živote, pokrokoch a ceste za zdravím môžete sledovať aj na instagramovom profile Bojovníčka Laura.
text: Eva Eperješiová
foto: autorka, archív Ignáczovcov
