Medzinárodný filmový festival IFF Art Film v Košiciach zažil v nedeľu 21. júna jeden z najsilnejších a najúprimnejších večerov. V programe Večera s Havranom vystúpili spevák Richard Müller a herečka Magda Vášáryová. Táto kombinácia nebola náhodná – v závere sa totiž udeľovala Cena Milana Lasicu dlhoročnému vynikajúcemu slovenskému hercovi Vladovi Müllerovi in memoriam.
Večer bol naozaj prekvapivo úprimný a miestami intímny, zachádzajúci pod kožu speváka a jeho vzťahu s otcom, o ktorom sa roky vedelo, že nebol ideálny. Moderátor Michal Havran sa počas rozhovoru dotýkal tém, ktoré neboli jednoduché ani pre hosťa, ani pre publikum. Slávny syn slávneho herca otvorene rozprával o komplikovanom vzťahu s otcom, ktorý opustil rodinu, keď bol Richard ešte mladý.
Spevák vyrastal predovšetkým s mamou, Eliškou Müllerovou, taktiež slovenskou herečkou, a ich vzájomný kontakt s otcom sa na dlhé roky prakticky prerušil. Napriek tomu o otcovi nehovoril negatívne, skôr s odstupom, pochopením a možno aj s ľútosťou nad tým, čo sa už nedá vrátiť.
„Dnes mi chýba, ako každému. Viete si predstaviť, že by som vo svojom postavení mohol odpovedať inak?“ odpovedal spevák na otázku moderátora protiotázkou.
Napriek tomu priznal, že ho mrzí, že čas, keď ešte mohli svoj vzťah napraviť a otvorene sa porozprávať, napokon nevyužil ani jeden z nich.
Volga a hlboký hlas
Počas večera zazneli aj spomienky, ktoré vyvolali úsmev. Richard si napríklad pamätá okamih, keď si jeho otec kúpil nové auto Volga. Pred domom zatrúbil, aby sa rodina prišla pozrieť na nový prírastok.
„Pozreli sme sa z okna a prvé, čo sa stalo, bolo, že zrazil stromček pred domom,“ zaspomínal so smiechom.
Richard s humorom rozprával aj o otcovom charakteristickom hlbokom hlase, ktorým Vlado Müller fascinoval divákov na javisku. Ako dieťa ho vraj nemal rád a pripadal mu až príliš teatrálny. Neskôr mu mama po jednej divadelnej generálke povedala, že to síce nebolo zlé, ale na ten hlas až príliš tlačí. „Otec nič nepovedal, ale na druhý deň na premiére hovoril normálnym hlasom, ako doma.“
Ich vzťah nebol úplne bez kontaktu, a aj keď to nedával Vlado Müller najavo, na synovi mu záležalo. Na žiadosť Richardovej mamy mu napríklad pomohol dostať sa na štúdium dramaturgie na VŠMU.
Richard priznal, že vtedy z toho príliš nadšený nebol, no zároveň vedel, že s výsledkami, ktoré mal na gymnáziu, by sa na inú vysokú školu dostával len veľmi ťažko. „Ale aj tak mám pocit, že to urobil hlavne preto, aby mal pokoj v rodine,“ neodpustil si poznámku spevák.
Premárnený čas a neskoré zmierenie
Napriek záujmu o školu, v ktorej sa Richard prvé dva roky veľmi trápil, sa s otcom nikdy nestali blízkymi priateľmi. „Nezaujímal sa o moju hudbu, nikdy som sa s ním o nej nerozprával a nebol ani na jednom z mojich koncertov.“
Azda najsilnejšia spomienka prišla v okamihu, keď rozprával o posledných stretnutiach.
„Otec ležal na nemocničnom lôžku po zdravotných komplikáciách. Bol chudší asi o tridsať kilogramov, vlastne úplne iný človek. Asi prvýkrát v živote sa na mňa uprene díval a počúval, čo hovorím.“
Bolo to obdobie, keď sa po rokoch pokúšali nájsť k sebe cestu. Času však zostávalo málo. Z Richardových slov bolo cítiť, že premárnená príležitosť ho dodnes bolí najviac.
Namiesto herca chcel byť radšej kuchárom
Zaujímavý pohľad na Vlada Müllera priniesla v závere večera slovenská herečka, diplomatka a manželka zosnulého herca Milana Lasicu Magda Vášáryová. Spomínala na obdobie, keď spolu stáli na javisku a Vlada Müllera spoznala v jednej z jeho prvých veľkých divadelných úloh. „Vlado hral Hamleta a ja Oféliu,“ pripomenula.
Podľa nej bol Vlado od začiatku nadpriemerne talentovaným hercom, ktorý však dominoval svojou prirodzenosťou. Na rozdiel od mnohých kolegov si prácu a postavy nenosil domov a po skončení predstavenia zostával obyčajným človekom. Jeho veľkosť však naplno preveril až film.
„Film herca nekompromisne odhalí. Tam sa nedá nič oklamať. Kamera odhalí každú neúprimnosť, každé zaváhanie aj každú pózu. Vlado Müller obstál práve preto, že disponoval výnimočným talentom a prirodzenosťou.“
Hoci verejnosť poznala Vlada Müllera predovšetkým ako herca, on sám vraj pred synom často tvrdil, že ním nie je rád. Vraj, keby si mohol vybrať, najradšej by bol kuchárom. Ako vtipne poznamenal Michal Havran, dnes by mal v televízii určite už svoju vlastnú reláciu o varení.
„Vždy sme sa tešili, keď sme mali s Vladom Müllerom spoločné predstavenie. Vedeli sme totiž, že s veľkou pravdepodobnosťou prinesie niečo navarené. Jeho jedlá boli rovnako výnimočné ako jeho herecké výkony,“ dodala Magda Vášáryová.
Večer, na ktorý Košice nezabudnú
Po rozhovoroch napokon prišiel okamih, keď bez veľkých ceremónií, takmer neformálne a skôr symbolicky, prevzal Richard Müller z rúk Magdy Vášáryovej Cenu Milana Lasicu za celoživotný prínos slovenskej kinematografii, udelenú jeho otcovi in memoriam.
„Myslím, že dnes nešlo iba o ocenenie významného herca, ale o príbeh syna, ktorý po rokoch otvorene hovoril o človeku, ktorého verejnosť poznala ako legendu slovenského filmu a divadla, no on ho poznal najmä ako otca. Otca, ktorý mu dnes chýba,“ vyznala sa po skončení večera jedna z diváčiek Mirka, ktorá do Košíc na Art Film pricestovala z Lučenca.
„Okrem toho si myslím, že aj moderátor Michal Havran predviedol majstrovské umenie, pretože viesť hodinový rozhovor s Richardom Müllerom naozaj nie je jednoduché,“ dodala jej kamarátka Renáta.
Azda aj práve preto patril tento večer medzi tie festivalové udalosti, na ktoré sa nezabúda. Nie pre cenu, ale pre úprimnosť. Nie pre slávu, ale pre ľudský, možno trochu temný príbeh, ktorý sa skrýval za slávnym menom Vlado Müller.
text: Ľubomír Lehotský
foto: autor
