Vláda Slovenskej republiky nemá ústavnoprávne následky za to, že bezodkladne nepožiadala o vyslovenie dôvery. Až do stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu SR existoval spor o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa docenta ústavného práva Mareka Domina z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Ústavný súd poskytol výklad, ktorý je záväzný od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Ak by vláda po tomto vyhlásení nepožiadala Národnú radu SR o dôveru, konala by v rozpore s ústavným zákonom.

Ústavný súd rozhodol, že vláda musí požiadať parlament o dôveru bezodkladne po zistení prekročenia zadlženosti stanovenej ústavným zákonom. Skupina opozičných poslancov, ktorá požiadala o výklad, tvrdila, že nepožiadanie o dôveru na schôdzi parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 porušilo princípy parlamentnej demokracie a právneho štátu.

Podľa správy Eurostatu z 21. októbra 2025 verejný dlh Slovenska dosiahol 59,7 percenta HDP. Poslanci argumentovali, že v takom prípade zákon o dlhovej brzde vyžaduje, aby vláda požiadala o dôveru. Ústavný súd potvrdil, že parlament musí túto žiadosť prerokovať bez zbytočného odkladu.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že Národná rada SR bude vo štvrtok o 10.00 h zasadať k vysloveniu dôvery vláde.